SoEl - Ja a moje putá

Autor: Martina Prosová | 1.4.2016 o 4:02 | (upravené 1.4.2016 o 8:08) Karma článku: 2,39 | Prečítané:  314x

SoEl  - skutočné príbehy zranených sŕdc JA A MOJE PUTÁ O tom , ako som sa rozhodla napísať knihu, o pre mňa považovanom veľkom, či globálnom  probléme ľudstva, ktorou sa stala choroba menom Závislosť..Spoločne so stručným opisom. 


SoEl  - skutočné príbehy zranených sŕdc

JA A MOJE PUTÁ

 Sú to už roky čo som prvý krát pocítila, že mojou túžbou je napísať knihu, raz, keď bude o čom písať, aby tá kniha ktorej dám nie len písmenká, ale aj časť svojho času a niečo zo mňa, oslovila ľudí, aj kritikov aj priaznivcov. Avšak roky som popri svojom bežne nie bežnom žití premýšľala, o čom tá kniha bude. Nevedela som. A radšej nepísať nič, ako niečo, z núdze- cnosť. Tak išli roky a každým rokom pribúdalo mnoho rôznych námetov. Dokonca ich bolo tak veľa , že som napokon ani jeden nebola schopná vybrať z tých nazhromaždených. Až jedného dňa keď sa mi v živote nečakane naskytlo veľa voľného času som sa rozhodla stráviť ho užitočne, ak by aj nie pre uspokojenie s mojou tvorbou prípadných vytúžených čitateľov, tak aspoň pre uspokojenie mojej osoby skutočnosťou, že som tú vytúženú knihu napísala. A tak som otvorila zošit do ktorého som roky zapisovala svoje námety na moju potenciálnu knihu. Bolo ich veľa, skutočne možno aj zo 20. Čítala som ich dookola až som pochopila, že moje námety sú zlé. Boli o veciach ktoré ma ťažili, o politických problémoch, náboženských rozporoch a rôzne iné ďalšie, ktoré som nemohla napísať, ak som chcela vytvoriť plnohodnotnú knihu, ktorá nezaujme iba obalom a názvom, nie len celkovým obsahom, ale aby v každom zanechala niečo. No a ani jeden z tých rokmi nazbieraných námetom by nemohol mne pomôcť vytvoriť knihu s vážnosťou no v štýle tak jednoduchého písania, aby jej pochopil každý. Každý kto bude chcieť pochopiť… Každý tento námet mal jednu veľkú a zásadnú chybu, ktorú som celé roky popri ich zhromažďovaní prehliadala. Tou vadou bola skutočnosť, že som presvedčená o tom, že môj výtvor môže byť uspokojivý či dobrý až vtedy, keď dokonale budem poznať to o čom píšem. A to ani jeden námet ktorý medzi tými všetkými ostatnými bol – nespĺňal. Vo chvíli keď som si túto skutočnosť uvedomila, skormútené a znechutene a sklamane som zatvorila zošit so slovami ,, ROKY ZHROMAŽĎUJEM NÁMETY, ZBIERAM INFORMÁCIE A ZBYTOČNE, NAPOKON NEMÁM O ČOM PÍSAŤ… Zošit som vrátila naspäť do šuflíka, ale po prvý krát bez myšlienky na nový námet a aj na akékoľvek písanie knihy. Bola som sklamaná zo seba, z toho že celé roky mi unikala podstata pre mňa považovaného zmyselného písania až tak, že všetky námety ktoré som považovala za vhodné preukázať a poukázať tejto spoločnosti, by boli len nejakou lajdáckou encyklopédiou a súhrnom mojich vedomostí. Takže by neoslovili nikoho, ani mňa. Nepoznala som tie veci ktoré ma inšpirovali natoľko, aby som mohla dať spoločnosti nejaké nové poznanie, alebo ukázať niečo doteraz prehliadané, okrem ľútosti ktorú by som mohla písmenkami naťukať na papier aby som poukázala na veci ktoré sužujú ľudstvo, jedincov, mňa… A tak som sa po tomto svojom osobnom sklamaní odmlčala a začala som sa vyrovnávať s tým, že asi nemám dostatočné schopnosti na napísanie niečoho tak vzácneho ako je kniha.Kniha je vzácnosť, najviac v období, keď si ju môžete zdarma čítať online na internete. Ja ale milujem vôňu kníh, nové voňajú čistotou a staré nesú vôňu rokov. Na a ako to v živote býva mnohokrát, čím viac sa o niečo usilujete, tým väčšmi sa to ako na potvoru kazí a komplikuje… No na tomto komplikovanom procese je pekne to, že keď vás nežiadúce okolnosti nazlostia až tak, že sa rozhodnete radšej poľaviť, aby ste si od zlosti neprivodili nedajbože infarkt. Vtedy to zväčša príde, nie vždy, ale u mňa to tak mnohokrát prišlo… V čase, keď som moje vytúžené prianie života, napísať aspoň jednu jedinú knihu už vnímala len ako túžbu, ktorú nedokážem naplniť, nakoľko som roky nevedela spozorovať chybu pri výbere spomínaných námetov, v tom čase keď zošit so všetkými mojimi poznámkami pre tvorbu mojej knihy mal úž ísť do koša, aby mi nepripomínal moju neschopnosť a zlyhanie, v tom ma stopla priateľka, ktorá bola v správnom okamihu u mňa na návšteve, aby našla oporu a pocit bezpečia aspoň na malý okamih v tom jej smutnom ubolenom živote,stopla ma pri pokuse zahodiť zošit plný svojich niekedy až priveľmi zbytočne detailných bodov, potrebných pre splnenie  môjho sna v takom znení, v akom som ho túžila napísať a samozrejme s xyz pripomienkami , ktoré v rámci obsahu musia byť v knihe , aby tam bola tá vážnosť (nechcem napísať knihu ktorá bude braná na ľahkú váhu svojím obsahom, pretože ja som tak vážny človek, tak vážny, ako som bola kedysi ľahkovážna) a tak,  keď moja drahá priateľka videla že idem zahodiť svoj sen, priamo sa ma opýtala ,,Nejdeš písať? Prečo?“ odpovedala som ,,Nie, pretože na to pravdepodobne nemám potrebné schopnosti , dokonca som roky hľadala námet, inšpiráciu ktorá vyrazí na okamih dych aj mne samotnej a miesto inšpirácie som nadobudla len námety o ktorých by mohol písať niekto iný, no nie ja. Nemám o čom písať a nebudem klamať samú seba že to zvládnem jedného dňa, keď som nezvládla ani prísť na to a rozhodnúť sa hlavou a srdcom jednoznačne o čom má moja kniha byť“ …. A vtedy moje písanie a moju tvorivosť v tomto smere zachránil ironický smiech ženy, ktorá mi otvorila oči a ja som onemela pri jej vyjadrení sa na moje dôvody slovami ,,Si robíš so mňa srandu? Akože nemáš o čom písať? Veď ty si to čo máš písať, to čo si zažila, videla, počula, precítila. Veď ty si námetom tvojej knihy, TY !!“ -zdôraznila spôsobom, akoby si myslela že si s nej nevhodne uťahujem. A ja bez slov, zošit prichystaný do odpadkov som na ňu nemo a nehybne pozerala. A VTEDY TO PRIŠLO, V POSLEDNEJ CHVÍLI A LEN VĎAKA PRIATEĽKE, KTORÁ MI OVORILA OČI DOKORÁN, ŽE NAJVÄČŠÍ NÁMET SOM MALA PRED OČAMI CELÝ ČAS, CELÝ SVOJ ŽIVOT... A potom, vzápatí  NASTALO AJ TO MNOU OČAKÁVANÉ VYRAZENIE, ČI STRATENIE DYCHU. MÔJ ŽIVOT , KTORÝ BOLEL, MOJE ÚSPECHY KTORÝCH BOLO OMNOHO MENEJ NEŽ MOJICH PÁDOV, MA VEĽA NAUČILI. VEĽA DALI, VEĽA VZALI. ALE NEBUDEM OPISOVAŤ SVOJ BIEDNY A ZBABRANÝ  ŽIVOT,  SVOJE ZLYHANIA, NAKOĽKO EŠTE STÁLE SA ZA NE HANBÍM. MOJI NAJBLIŽŠÍ BUDÚ TÝMI SMUTNÝMI HLAVNÝMI HRDINAMI MOJICH PRÍBEHOV, PRIATELIA , KTORÝCH ŽIVOTY O ČOSI BOLI ( - INÉ , KAŽDÝ MÁ SVOJ ŽIVOTNÝ PRÍBEH, KTORÝ HO SFORMUJE, ALEBO ZDEFORMUJE ALE NIKDY ŽIADEN NEBUDE NA VLAS TOTOŽNÝ Z PRÍBEHOM ŽIVOTA NIEKOHO ĎALŠIEH, ALE PRECÍTILA SOM ICH, AKOBY BOLI MOJE VLASTNÉ. VIETE,  PODOBNOSŤ SA VYSKYTUJE MNOHO KRÁT, ALE VERNÚ KÓPIU NA SVOJ ŽIVOT NENÁJDE NIKTO, NIKDY A NIKDE...
No a teda  po tomto našťastie neúspešnom a nezrealizovanom zahodení svojho sna a túžby do koša, keď som si vďaka kamarátke uvedomila, že ja mám o čom písať a že to bude o veľkom trápení, o prekliatí doby, o zraneniach na duši, ktoré vedia človeka priviesť na pokraj, o živote na hrane,o slobode ktorá kráča bok po boku s väznením, o živote rebelskom a nepoddajnom ktorý zlomí a rozdrví na prach všetkých rebelantov, o živote ktorý prinúti naučiť sa pokore cez slzy a utrpenie, o živote ktorý nechcete žiť len čo otvoríte oči po prebudení…. O živote , keď človek nevládze v sebe nosiť svoje vlastné zranenia, o živote keď človek túži po úniku a začne unikať, unikať pred reálnym svetom, utekať z reality myšlienkami a aj spôsobom života, ktorý nie je únikom, ale klamom a ukrytím sa v sebe samom pred bolesťou.  A  aby to sebabičovanie malo svoje tak povediac grády, pridruží si k tomu podľa svojho gusta pochúťku, ktorá pomôže myseľ oklamať a uveriť,  že čo trápilo, čo pálilo,  je preč. Že zranenia zmizli, že realita sa stratila v nereálnom svete skutočných bolestí.. a stráca sa aj človek, jeho duša umiera... Stráca sa v droge ktorej sa rozhodol človek v stave slabosti podľahnúť, lebo možno túžil len  po  chvíľkovom odreagovaní sa od ťažoby bežného života. Možno v tej chvíli len hľadal a raz, jedného nešťastného dňa našiel tú svoju drogu, ktorá mu vyčarila úsmev a vytvorila falošný pocit šťastia. Bolesť schovala pod lacný zaves, akože zmizla… Každý kto chce uniknúť pred realitou - unikne jej a nájde si cestu a aj dokonalý recept na svoj únik. Každý. Kiežby ale miesto drog, ľudia hľadali únik radšej v hudbe, alebo v kráse prírody.. Viem, som smiešna. V dnešnej dobe plnej zhonu ľudia milujú drogy, z roka na rok viac a čím viac zakázaná, čím viac nebezpečná, tým viac chuti… a kým spĺňa účel a zakrýva rany tým, že nedovolí mysli sústrediť sa na svoju bolesť , je pre jej užívateľa spásou, šťastím i dokonca láskou.. Mnohí vraj našli v stavoch opojenia zmysel života, no neodvážim sa ani len napísať, ani len pomyslieť, aký bol ten opojením nájdený zmysel života plnohodnotne neplnohodnotný. Drogy? Drogy by nemuseli byť zlé, keby ich ľudia vedeli použiť vo svoj prospech, v skutočný, nie klamný, ale to by museli zachraňovať život, alebo aspoň dušu človeka. Lenže ľudia drogy chcú zneužívať a aj zneužívajú, nevyužívajú v pozitívny prínos, ale v sebadeštrukciu, ktorú so sebou prináša každá závislosť.
A tak teda už ste asi pochopili a sami zistili, o čom budem písať moju vytúženú knihu, ktorú možno nikdy neprečíta nikto, možno aspoň niekto. Naplnením pre mňa bude keď bude komplet hotová a ja sama s ňou budem plne spokojná, poctou bude, ak ju niekto bude chcieť prečítať, a potešením bude keď v človeku moje písmenká zanechajú aspoň jeden veľký výkričník a príbehy, ktoré si prečítajú im budú tak silným ponaučením, že sa zachovajú múdro a poučia sa z chýb druhých. Ja patrím medzi tých väčších hlupákov, ktorý sa vedia poučiť len zo svojich chýb. Smutné a hlúpe, viem. Skôr ako sa začnem vyjadrovať k jednotlivým častiam mojej pripravovanej knihy, musím sa i keď s hanbou, ale priznať, že o závislostí v znení v akom sa budem vyjadrovať tak smelo, mi dalo odvahu a správnosť pomenovaní osobné poznanie, kde závislosť ničila moje dectvo a život mojej dobrej matky a na zaplakanie, keď mi prestala ubližovať závislosť v rodine, našla som si svoju vlastnú. Marihuana, MarryJane, Mariška, Gandža či grass, toľko tých názvov je, to bola láska pre mňa, kým som nezažila bolesť tak silnú, že prásky z mojej lásky nestačili potlačiť vo mne môj vlastný žiaľ a tak som našla niečo “vhodnejšie“ , takú lásku ktorá potlačí nie len moje bôle, ale aj radosti.. aj bolesti tela, aj mi dá silu a energiu… na čas.. potom si úžernícky vezme raz toľko sily a energie naspäť... Každá droga jedného dňa prestane prinášať to pekne, zábavné a začne si brať. Kradne kúsok po kúsku našu dušu, potom prinúti myseľ aby okrádala svoju rodinu a blízkych. To je stav závislosti, ktorý ti nedáva už žiadne radosti, iba teda jedinú, nenechať túžbu dlho hladovať a pravidelne ju chovať čo najväčšími dávkami, najlepšie vraj priamo do žily, potešenie že máš na ďalšiu dávku, ktorú by si si vôbec nepotreboval dať, ale tvoja závislosť ťa presvedčí o tom, že bez svojej drogy nevieš existovať. Pretože zašli ste spolu tak ďaleko, až sa stala súčasťou vášho bitia, vašej  osobnosti a vašej ubolenej duše. A zviera v pazúroch svojho poddajného milovníka, ktorý sa nenávidí za to že s tým niekedy začal, pretože falošná ilúzia, stav v hlave, ktorý nie je telu prirodzený, v začiatkoch dáva pocit šťastia a ako dni idú, dávky sa zvyšujú, potreba , chuť , závislosť narastá ale pocit šťastia mizne, mení sa v pocit prázdnoty a opustenia, ďalšieho nového zranenia, ktorými človek začne trpieť v okamihu, keď si uvedomí sám pred sebou, že si zničil život , alebo teda danú časť života preto, že túžil zabudnúť na rany, ktoré má v sebe, na okamih zabudol, keď ale prišlo pripomenutie na osobnostné sklamanie seba samého, rodiny, priateľov… keď pocíti, že pre závislosť ostal sám, so zraneniami ktoré chcel iba ukryť kým prebolia, no nestihol to človiečik ukryť, svojimi sklamaniami si spôsobil zranenia ďalšie. A keď už je v tom, najľahšia cesta je ostať v kruhu a každou dávkou zabúdať na bolesti, rany a zabúdať na to, že zajtra bude pri ďalšej dávke iba zabúdať a unikať pred sebou, pred svojou bolesťou, hanbou… Už je to pár rokov čo abstinujem, moja závislosť na BIELOM, PERVITINE, PERNIKU, BĽACHU nebola malá, ale našťastie som z nej odišla skôr , ako ma stihla stiahnuť na dno, z ktorého človek nie že nevládze, ale pre hanbu za seba ani nechce mnohokrát skúsiť vstať. Preto vás prosím, splnte mi jedno moje prianie, aspoň sa pokúste prosím. Áno, vy, ktorý čítate tieto riadky, ak ste dosiaľ neochutnali neodolateľnú chuť rôznych druhov drog, neochutnávajte!! Len vo výnimočným prípadoch človek začne a navždy skončí ochutnaním. Jedine asi pri marihuane, ale pri tvrdých drogách asi v dvoch prípadoch zo sto..? NESTOJÍ TO ZA TO. TEN SMIECH, TEN NA ČISTEJ HLAVE JE KRAJŠÍ, ÚPRIMNEJŠÍ A ŠŤASTNEJŠÍ… JE PRIRODZENÝ!!!! AK PÁRTY - TAK DROGY?!!! ZLE!! Žiadna párty nie je dostatočne dobrá na to, aby ste riskovali, že zo svojo života urobíte nekonečný boj o svoju dávku. Môžete a nemusíte podľahnúť, ale to riziko pádu nestojí za to. A| ani ten stav nestojí za to,, to mi verte. Až po dlhej dobe, keď som začala abstinovať som pochopila že skutočne najlepšia droga je čistá hlava, pretože všetko čo zažijete v tom stave je skutočné! Nechcite žiť v ilúzii a v sebautápaní sa. Ak ste práve nedávno nejakú tú mňamku ochutnali prvý krát, prosím, zastavte to v kratšej ceste. A ak ste už tam, na tom hnusnom dne odkiaľ je tak ťažko sa postaviť , keď je človek zaťažený bolesťou, oslabený drogami, psychicky utrápený sám sebou... hanbou .. Je to ťažké, ale dá sa to a skúsiť to treba. Stojí za to bojovať, aby sme porazili to zlo, ktoré sme si s úsmevom na perách , nič netušiac o krutej dani zabúdania , o predraženej dani za túžbu o úniku, vpustili do svojho života a nechali si zabíjať svoju dušu. Dobrovoľne, no pod nátlakom túžby, ktorá býva neovládateľná. Neprosím vás o to pre seba a svoj ukojený pocit niekoho zachrániť pred týmto pádom do tmy, ale prosím vás za vaše matky, otcov, bratov, sestry, deti, priateľov a blízkych ale v prvom rade za vás, nedovoľte bolesti v duši hľadať únik v drogách , ani žiadna zábava nestojí za také svinstvo, ktoré zabíja vašu dušu a raz sa môže stať že zabije aj telo. Tí, ktorý ste nikdy nič nemali, zotrvajte tak,ja budem na vás pyšná, nenechajte sa zlomiť dobou kde drogy ničia životy pod zástierkou chvíľkového pocitu, ktorý vlastne nenávidíte už teraz, len o tom ešte neviete. Ak ste v tom, bojujte so závislosťami, nenechajte sa zničiť takým falošným liekom duše, nedovoľte sami sebe ublížiť prípadnou závislosťou ľuďom ktorých milujete. Ja bojujem, úspešno neúspešne z občasnou čiernou, bludnou myšlienkou, ktorú ale treba v sebe zabiť skôr, ako dostane priestor a príležitosť naplniť svoj, ako ja hovorievam CHTÍČ. Mám strach že raz ma to zlomí, ja a závislosť budeme bojovať až po hrob, ale poviem vám, radšej umrieť ako sa vrátiť do toho bieleho pekla. Takže nasledovné , bude už len v skratke opísaný stručný obsah knihy, ktorá bude niesť názov ,,JA A MOJE PUTÁ.“ Bude zložená zo štyroch skutočných rozprávaní, štyroch rôznych žien, o tom, ako ich život poznačila nie len závislosť ktorej podľahla osoba, ale hlavne to, ako človek svojou závislosťou dokáže aj vedome, aj nevedome už žiaľ neskôr, ublížiť ľudom ktorých miluje. Keď budem písať konkrétne príbehy, moje oči budú plakať, lebo pravda o tom , aký je život so závislosťou bolestivý som videla na vlastných očiach, cítila na duši  … Keď budem písať, verte, každý príbeh mi spôsobí takú veľkú bolesť, že zase by sa našiel spôsob, ako ospravedlniť to, že uniknem vedome po rokoch abstinencie do pekla, v ktorom je také ľahké zabudnúť na to, že nikdy nezabudneš na svoje bôle a že najťažšie je odpustiť sám sebe. Totiž, nie len že mi v detstve ubližovala závislosť blízkej osoby, že ja sama som prepadla závislosti na ale inej droge, no príbehy ktoré budete čítať nebudú z môjho života, len som bola ich súčasťou. Videla som tie pády, aj snahu bojovať aj vzdanie sa. Žila som s týmito ľuďmi, preto poznám ich príbehy aj veľkosť bolesti ktorú zažili. A konečne po rokoch som presvedčená, že som sa rozhodla napísať knihu s tým najlepším námetom, aký môžem detailne opísať v svetle akejkoľvek farby,akú si budete priať, ale bez odporúčania na konzum drog, ktoré ničia telo a dušu. Ktoré z krásnych a dobrých ľudí robia hnusné, nezdravé, zákerné a nevyspytateľné zrúdy... A kedže som bola svojím spôsobom súčasťou v živote ľudí z mojich príbehov, viem že moja kniha bude úplne pravdivá a precítená , pretože mňa a príbehy, spája jedno veľké zlo. Závislosť z ktorou je ťažko žiť. A ťažko žiť aj s jej otrokmi. 
PRÍBEH ČÍSLO 1: PRÍBEH MUŽA, KTORÝ SI ZÍSKAL LÁSKU ŽENY TAK VEĽMI, AŽ MU UVERILA, ŽE PRESTANE PIŤ KEĎ BUDE NAVŽDY IBA JEHO.. A TÁ LÁSKA KRÁSNA, TÁ JE TAKÁ NEVINNÁ… A NAIVNÁ.. AŽ HLÚPA, MILUJÚCA.. A BOLA SVADBA. A PRIŠIEL PRVORODENÝ SYN, A MUŽ STÁLE POPÍJAL. A POTOM SA NARODILA DRUHORODENÁ- DCÉRA, A MUŽ, MANŽEL, OTEC.. STÁLE POPÍJAL… PO NIEKOĽKÝCH ROKOCH POSLEDNÉ DIEŤA, DIEVČA… A OTEC, MANŽEL EŠTE STÁLE POPÍJAL, POPÍJAL VIAC AKO PRED TÝM. KAŽDÝM ROKOM PIL VIAC A VIAC, A PIL A BIL, NESTARAL SA, UBLIŽOVAL. ALE KTOVIE, NIKOMU NIKDY NEPOVEDAL PREPÁČ, ANI SA NEZMIENIL O TOM, ŽE MU JE TO ĽÚTO.. ALE BOLO. LEN BOL PRÍLIŠ HRDÝ PRIZNAŤ TO PRED NIEKYM. A TAK JEHO TRÁPENIE IBA NARASTALO, S NÍM VŠAK NARASTALA, AGRESIVITA A SAMOZREJME POTREBA ZAPÍJAŤ ŽIAĽ NAD VLASTNOU ZLOBOU. TENTO PRÍBEH BUDE ROZPOVEDANÝ DCÉROU, NAJMLADŠOU, KTORÁ JEDINÁ NA OTCA NEMÁ , NEZACHOVALA ŽIADNE PEKNÉ SPOMIENKY. LEN HNEV, NENÁVISŤ A NESKÔR SA ZMOHLA NA ĽÚTOSŤ. 
PRÍBEH ČÍSLO 2: JE PRÍBEH O TOM, ŽE AJ NA LIEČIVEJ ČI NEŠKODNEJ MARIŠKE MÔŽE VZNIKNÚŤ ZÁVISLOSŤ Z TAK NIČIVÝM SPRÁVANÍM, ŽE MÁLOKTORÝ HULIČ VÁM UVERÍ, ŽE JE MOŽNÉ BYŤ ZÁVISLÝ NA MARIŠKE. A AJ BYŤ ZLÝ. A BYŤ ŇOU POSADNUTÝ. UBLIŽOVAŤ TAK BEZDÔVODNE FYZICKY AJ PSYCHICKY, ŽE JA BY SOM NEUVERILA, KEBY SOM TO BLÁZNENIE A BESNENIE NEBOLA VIDELA A ZAŽILA OSOBNE, NA VLASTNEJ KOŽI. TENTO PRÍBEH MI VYROZPRÁVALA PRIATEĽKA - ŽENA , KTORÁ SPOMÍNANÉHO NA MARIŠKE ZÁVISLÉHO MUŽA MILOVALA, AŽ TAK , ŽE JEHO UBLIŽOVANIE JU PRIVIEDLO NA CESTU MENOM PERVITÍN – BIELE PREKLIATIE. 
PRÍBEH ČÍSLO 3: TENTO PRÍBEH V TOM NAJHORŠOM ZNENÍ UŽ SKONČIL, ALE EŠTE V ISTOM SMERE ZNEJÚ V DIAĽKE SPOMIENKY PO LÁSKE ŽENY, KTORÁ ABSTINUJE OD PERVITÍNU A MUŽA, KTORÝ JE ZÁVISLÝ NA ALKOHOLE… ROZPOVIE MI HO ŽENA, KTORÁ SPOLU Z TÝMTO MUŽOM SPLODILI V HLAVE NÁPAD MENOM SVADBA, KTORÝ AJ NAPLNILI. VERILI A CHCELI BYŤ ŠŤASTNÝ, ALE NA ŠŤASTIE TREBA DVOCH A TAM KDE JE ZÁVISLOSŤ AKTÍVNA, NIE JE MOŽNÉ BYŤ Šťastný. TOTO JE PRE MŇA NAJSMUTNEJŠÍM Z POMEDZI TÝCHTO PRÍBEHOV, PRETOŽE VIEM, ŽE ZAČAL VEĽMI VEĽKOU LÁSKOU. AŽ ZASLEPENOU. SLEPOU? PRÍBEH KTORÝ HOVORÍ O TOM, AKO SA TÚŽBY A PREDSTAVY MESIAC PO SVADBE ZAČALI ROZPLÝVAŤ V KAŽDOM GLGU VÍNA .. ŽE ŠŤASTIE KTORÉ CHCELI MAŤ, CÍTIŤ A SPOLOČNE ZAŽÍVAŤ, STALO SA ÚPLNÝM OPAKOM - PEKLOM PRE ICH ŽIVOT. PRE ŇU KÝM S NÍM ŽILA AJ Z DCÉRAMI, PRE NEHO PEKLO NASTALO, KEĎ SA OTVORILI DVERE VÄZBY A DOMA UŽ NEBOLA JEHO RODINA. MANŽELKA A DCÉRKY, KTORÉ TAK VEĽMI MILOVAL, ALE NEDAL POCÍTIŤ A POZNAŤ LÁSKU.. ALE DAL POZNAŤ SILU JEHO ÚDEROV, KTORÉ PRAVIDELNE OPLAKAL V TRIEZVOSTI … A KTORÉ PO NÁVRATE Z VÄZBY OPLAKÁVA MOŽNO AJ DO DNES S NÁDEJOU ŽE SA K NEMU VRÁTI ŽENA A DETI …. A BUDÚ ŽIŤ TAM KDE ANI LEN NEZAČALI… V MANŽELSTVE BEZ ZÁVISLOSTÍ, ZLOSTI A UBLIŽOVANIA. NAPRIEK JEHO LÁSKE, NAPRIEK JEJ ODPUSTENIU, NIET CESTY, KTORÁ BY JU PRIVIEDLA NASPÄŤ K NEMU. BOL BY TO NÁVRAT DO PEKLA. A MOŽNO NIE! ALE JE NEBEZPEČNÉ TO RISKNÚŤ.
PRÍBEH ČÍSLO 4 :TRVAL LEN DVA MESIACE SLOBODY A PAR MESIACOV VÄZBY, POTOM BASY A TÁ TRVÁ DO DNES. V TOMTO PRÍBEHU JE JEDINEČNÁ SILA LÁSKY, KTORÁ PREUKÁZALA SILU VZDAŤ SA ZÁVISLOSTI NA HEROINE , NIE PRE ŽENU KTORÚ SA MUŽ ROZHODOL ZÍSKAŤ, ALE PRE SEBA, LEBO VEDEL, ŽE ŽENU JEHO SNOV, TÚ KTORÚ SI VYBRAL MÔŽE V ŽIVOTE SPREVÁDZAŤ LEN AKO ABSTINUJÚCI NARKOMAN. JEHO SNAHA BOLA NEUVERITEĽNÁ, JEHO LÁSKA JEJ DALA ŠŤASTIE, A OBZVLÁŠŤ JEJ DEŤOM, KTORÉ AVŠAK NEMALA S NÍM, NIE LEN ŠŤASTIE, JEHO LÁSKA DALA TROM UTRÁPENÝM BYTÔSTKAM POCIT BEZPEČIA, SMIECH, POZORNOSŤ, NEHU A STAROSTLIVOSŤ O AKEJ PRED TÝM LEN SNÍVALI A TÚŽILI.. UZDRAVIL ICH ZRANENIA, ZÍSKAL SI ICH LÁSKU VEĽMI- NAVŽDY. A KEDŽE NIČ NETRVÁ VEČNE A ŠŤASTIE LEN KRÁTKO, PO DVOCH MESIACOCH ICH ODLÚČILA VÄZBA, JEHO ČAKANIE V NEJ NA VERDIKT, KTORÝ URČÍ POČET ROKOV ICH ODLÚČENIA. ...KOĽKO DOSTANE? KOĽKO BY SI ZASLÚŽIL – NEZASLÚŽIL? NEVIEM, PRETOŽE TENTO PRÍBEH STÁLE TRVÁ, EŠTE NESKONČIL A KTO VIE, AKO SKONČÍ… ALEBO NESKONČÍ NIKDY? JE TO PRÍBEH ĎAKOVNÝ , V KTOROM JEHO VYTÚŽENÁ ĎAKUJE, ZA ČAS KTORÝ STRÁVIL S ŇOU A JEJ DEŤMI, HLAVNE ZA TÚ LÁSKU KTORÚ IM DÁVAL, AKOBY BOLI ODJAKŽIVA JEHO, ŽE SA IM VENOVAL A STARAL O NE TAK KRÁSNE, AKO SA O NESTARAL MUŽ KTORÝ ICH SPLODIL. JE TO LIST, V KTOROM MU POĎAKUJE ZA POCITY, KTORÉ POZNALI IBA Z ROZPRÁVOK A FILMOV… ZA LÁSKU, ZA NEHU, KTORÚ NIKTO NIKDY NEDAL TAK KRÁSNE POCÍTIŤ, TAK ODDANE, SAMOZREJME A LÁSKYPLNE AKO ON. ŽE NIKTO NIKDY TÝCH ŠESŤ OČÍ NEDOKÁZAL ROZŽIARIŤ TAK, AKO PRÁVE A JEDINE ON A V ĎALŠOM RADE, EŠTE BUDE VĎAKOU ZA JEHO VLASTNÉ A NENÚTENÉ ROZHODNUTIE PRESTAŤ UŽÍVAŤ HEROIN… ZO DŇA NA DEŇ!! ROBIL TO PRE SEBA!! NECHCEL UMRIEŤ. NECHCEL OSTAŤ FEŤÁKOM ČAKAJÚCIM NA ZLATÚ DÁVKU A ODVOZ DO PEKIEL. CHCEL BYŤ MUŽOM ,KTORÝ SI TÚ DOBRÚ, VYTÚŽENÚ ŽENU A JEJ NÁDHERNÉ DETI ZASLÚŽI , ŽE V JEHO ABSTINENCII MYSLEL NA TO , ŽE NIE ŽE NEBUDE ONA CHCIEŤ PRI ŇOM STÁŤ AK BUDE ZÁVISLÝ, ALE ŽE ON BY SA HANBIL AK BY JEHO LÁSKY NEMALI DÔVOD BYŤ NA NEHO HRDÉ, ALEBO NEDAJBOH MALI DÔVOD SA ZA NEHO HANBIŤ. POSLEDNÝ PRÍBEH VÁM ROZPOVIE LEN O PEKNOM, KTORÉ RÝCHLO ODIŠLO, ALE TAK SILNO OSTALO V SRDCIACH, ŽE HREJE AJ V ODLÚČENÍ. TENTO PRÍBEH VIAŽE MUŽA A ŽENU PRÍSAHOU… SĽUBOM, KTORÝ MU DALA KEĎ HO ZATKLI.. PRISAHALA MU, ŽE NESKLAME, NEZRADÍ TÚ VEĽKÚ LÁSKU KTORÚ DAL JEJ A JEJ DEŤOM, LÁSKU KTOROU HO MILUJE. A V SLZÁCH, V TRÁPENÍ, A V ČAKANÍ NEVEDNO KOĽKO ČI 10, 15, ČI SA BOH NAD NIMI ZMILUJE A LEN 5 ROKOV DOSTANE TREST .? PRISAHALA ŽE POČKÁ, PRETOŽE NIE LEN JEJ LÁSKA JE VEĽKÁ, ALE JEJ VĎAKA JE VEČNÁ ZA KRÁTKY ČAS, ALE PLNÝ LÁSKY, POKOJA, SMIECHU A ŠŤASTIA. ...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?